Čo nám prezradili dáta z posledného sčítania obyvateľstva v súvislosti so mzdami?
Raz za desať rokov štát získava rozsiahle informácie o svojich obyvateľoch prostredníctvom sčítania obyvateľov, domov a bytov. História sčítania obyvateľstva u nás siaha až do začiatku 18-teho storočia. Posledné sčítanie v roku 2021 bolo v poradí už tretím sčítaním v histórii samostatnej Slovenskej republiky a prvýkrát prebehlo plne elektronicky. Práve tento fakt otvoril možnosti pre ďalšie a rozsiahlejšie analýzy získaných dát.
Tradičnými typmi údajov v rámci sčítania sú najmä demografické dáta, ktoré zahŕňajú vek obyvateľov, vzdelanostnú úroveň, informácie o rodinnom stave, celkovom počte manželstiev, počte detí a ďalšie. Pomocou algoritmov je dnes možné tieto dáta prepojiť s údajmi o mzdách a je tak možné odpovedať na komplexné výskumné otázky o zárobkoch obyvateľoch.
Základné demografické trendy
Pri porovnaní údajov o populácii s rokom 2011 možno konštatovať, že Slovensko za ostatnú dekádu v priemere zostarlo o približne 2 roky. Náš priemerný vek bol v roku 2021 takmer 41 rokov. Najviac sa priemerný vek zvýšil v Banskobystrickom kraji – až o 3,2 roka, najmenej v Bratislavskom kraji – priemerný vek tu vzrástol len o 0,2 roka. Najprestarnutejším bol Nitriansky a Trenčiansky kraj. V oboch krajoch bol priemerný vek zhodne 43 rokov. Naopak osoby s najnižším priemerným vekom boli v Prešovskom kraji, kde jeho výška dosahovala 39 rokov. Druhým najmladším krajom je Košický (40 rokov). Najstaršiu populáciu, pri skúmaní veku populácie na okresnej úrovni, mal okres Myjava. Priemerný vek tu dosahoval 45 rokov. Medzi prestarnuté okresy s priemerným vekom 44 rokov patrili aj okresy na východe Slovenska – Medzilaborce, na južnom Slovensku – Komárno, Nové Zámky, Poltár, či okresy Partizánske, Prievidza, Turčianske Teplice, Žiar nad Hronom.
Zvýšil sa aj podiel vysokoškolsky vzdelaných osôb. Najvyšší podiel tvorili osoby s magisterským alebo inžinierskym titulom. Približne každý piaty obyvateľ mal ukončený minimálne bakalársky stupeň vysokoškolského štúdia (18,38%). Taktiež stúpol dopyt po vyššom odbornom vzdelaní. Pokles bol zaznamenaný najmä u osôb s úplným stredoškolským vzdelaním, a to pri odborných školách a aj u odborov, ktoré sú ukončené bez maturitnej skúšky. Tieto trendy naznačujú postupnú transformáciu krajiny a trhu práce. Dopyt po vysokoškolskom vzdelaní je odvodeným dopytom a vychádza z požiadaviek zamestnávateľov, ktorí preferujú kvalifikovanú pracovnú silu.
Ďalšími trendmi v spoločnosti, ktoré zachytilo sčítanie obyvateľstva, je aj znížený záujem o manželstvo. Oproti ostatnému sčítaniu máme menej obyvateľov žijúcich v manželstve, ich celkový stav poklesol z 54% na 51%. Naopak presne o 3 percentuálne body sa zvýšil počet slobodných, ich podiel prestavoval 30% z celkovej populácie. Podiel ovdovených osôb ostal na úrovni 9% a približne každý desiaty obyvateľ bol rozvedený. Trendy ukazujú, že obyvatelia vstupujú do manželstva neskôr. Tento fenomén bol výraznejší u mužov ako u žien. Počet slobodných vo vekovej kategórii 35 – 45 rokov sa za ostatných desať rokov zvýšil takmer dvojnásobne. Nárasty slobodných mužov je možné pozorovať aj vo vyšších vekových kategóriách. Odkladanie manželstva bolo prítomné aj u žien, hoci nie až v takom podiele ako u mužov. Najviditeľnejšie zmeny boli najmä vo vekovej kategórii 35 – 49 rokov. Uzatváranie manželstiev v neskoršom veku znižuje riziko rozvodov, avšak narastajúci počet slobodných žien bez detí a bezdetných vydatých žien môže predstavovať potenciálne problémy aj z pohľadu vývoja demografie a financovania sociálnych systémov. Ženy sa dožívajú v priemere viac ako muži a ich zastúpenie je neproporčné najmä v kategóriách vdovec, vdova.
Mzdové rozdiely v odmeňovaní žien a mužov
Mzdové rodové nerovnosti sú v spoločnosti pomerne diskutovanou témou. Ich príčiny sú predmetom skúmania celé desaťročia. Nové dostupné údaje v kombinácii s metodológiou vypracovanou analytikmi zo spoločnosti TREXIMA Bratislava nám umožňujú načrieť po prvýkrát do najrozsiahlejšej analýzy príjmov obyvateľov. Podľa autorov vznikajú príjmové rozdiely v odmeňovaní z dvoch extrémov – vo veľmi vysokopríjmovej kategórii a vo veľmi nízkopríjmovej kategórii. Až 62 % zo všetkých zamestnancov s veľmi vysokými príjmami sú muži. Naopak ženy sú neproporčne zastúpené v kategórii osôb s veľmi nízkymi príjmami, kde tvoria až 71%. Výrazné zastúpenie mužov vo vysokopríjmových kategóriách skresľuje priemernú mzdu mužov nahor a súčasne podiel žien vo veľmi nízkopríjmovej kategórii posúva priemer žien nadol. Aktuálne mzdy aj ich rozdelenie podľa konkrétnej pozície si pozrite na www.worki.sk.
Príjmové rozdiely medzi mužmi a ženami sa odstraňujú najmä vyššou kvalifikáciou u žien. U zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním sú rodové rozdiely minimálne. Naopak, pri nízko-kvalifikovaných zamestnancoch sú rozdiely najvýraznejšie. Muži s nízkou kvalifikáciou majú menšie problémy s uplatnením na trhu práce. Vyplýva to z ich možností uplatniť sa vo fyzicky náročnejších povolaniach, napríklad v oblasti stavebníctva či rôznych remeselných činností. Tieto zamestnania zďaleka nepatria do kategórie s nízkymi mzdami.
Možnosti žien s nízkou kvalifikáciou sú vo vyššie uvedených oblastiach obmedzené a ich potenciál znižujú aj prekážky týkajúce sa zosúlaďovania rodinného a pracovného života a prerozdelení úloh v domácnosti. Hoci sa spoločnosť posúva k vyrovnanejšiemu prerozdeľovaniu úloh, v nízkopríjmových domácnostiach sú tieto úlohy rozdelené nepomerne. Zväčša hlavný zdroj príjmu zabezpečuje muž, žena preberá starostlivosť o deti a práce, ktoré sú spojené s chodom domácnosti. Trendy v spoločnosti však naznačujú pomalé zlepšenia, keďže ženy sú oproti mužom zastúpené viac v profesiách s vysokým potenciálom rastu miezd.
Kariérna úspešnosť je veľmi abstraktný pojem. Každý človek si pod ním predstavuje niečo iné. Na účely kvantifikácie sa za významný indikátor kariérnej úspešnosti považuje príjem jednotlivca. Mzdy nezávisia len od individuálnych schopností a predpokladov, ale aj od dosiahnutého vzdelania, veku, spôsobu rodinného života, regiónu alebo už spomínaného pohlavia.
Nie je preto vôbec prekvapivé, že na základe dát, majú zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním výrazne lepšie platové podmienky v porovnaní s ostatnými. Rovnako pracujú aj v stabilnejších zamestnaniach s najvyšším potenciálom rastu miezd. Úplné stredné všeobecné vzdelanie umožňuje približne tretine absolventov dosahovať vysoké resp. veľmi vysoké mzdy. Až štvrtina osôb s inžinierskym alebo magisterským titulom pracuje v zamestnaniach s požadovanou stredoškolskou úrovňou vzdelania.
Do veku 34 rokov je možné sledovať postupný nárast relatívneho počtu zamestnancov s veľmi vysokými príjmami. Tento podiel sa následne znižuje. Nad týmto vekom sa následne zvyšuje podiel osôb s nízkymi príjmami a svoje maximum dosahuje vo vekovej kategóri 50 až 59 rokov. Najväčší absolútny počet vysokopríjmových osôb je vo veku 40 – 44 rokov a 35 až 39 rokov. Z hľadiska regionálnych rozdielov jednoznačne dominuje Bratislavský kraj, ktorý má najvyššiu koncentráciu osôb s veľmi vysokými mzdami (31%) a vysokými mzdami (20%). Táto regionálna koncentrácia zamestnaní s vysokým potenciálom kariérneho rastu je v Bratislavskom kraji výrazná, čo môže mať negatívny vplyv na iné, menej rozvinuté, regióny. Prehlbujúce sa rozdiely v raste miezd medzi krajmi vedú k nerovnomernosti príjmov a môžu ovplyvniť migráciu obyvateľov a vyľudňovanie regiónov.
Rodinný život a kariéra
Pravdepodobne najzaujímavejšou časťou analýzy dát zo sčítania je vplyv rodinného života na kariéru zamestnanca. Ide o otázky týkajúce sa manželstiev a výchovy detí. Z hľadiska manželstiev stále pretrváva kladný vekový rozdiel medzi manželom a manželkou. V priemere sú to na Slovensku 2 – 3 roky. Platí, že tieto rozdiely sú vyššie najmä u mladých žien. Ženy vo veku 19 až 30 rokov majú v priemere takmer o 4 roky staršieho manžela, kým vo veku 40 až 50 rokov je tento rozdiel menší ako 3 roky. Z hľadiska vzdelania je najčastejším párom taký, kde majú obaja rovnakú dosiahnutú úroveň vzdelania (až 73% prípadov). V 13% prípadov si ženy berú muža, ktorý má vyššie vzdelanie ako ony a v približne 14% prípadoch je vzdelanie manžela nižšie. Pri mladších osobách je častejšie vzdelanejšia žena, pri starších je to muž.
Pri pohľade na mzdy a „kariérnu úspešnosť“, v takmer 44% manželia zarábajú približne rovnako a sú rovnako „kariérne úspešní“. V 32% je mzda manžela vyššia ako mzda manželky a v každom štvrtom páre sú mzdy manželov nižšie ako mzdy žien. Približne 310 tisíc žien žilo v roku 2021 v domácnosti s jedným nezaopatreným dieťaťom. 237 tisíc z nich malo 2 nezaopatrené deti a tri a viac detí malo 74 tisíc žien. Tieto čísla naznačujú negatívne trendy v spoločnosti z pohľadu demografie krajiny.
Existuje totiž vzťah medzi počtom detí a vzdelaním rodičov. Rodičia s vysokoškolským vzdelaním majú v priemere dve až tri deti, rodičia so základným vzdelaním majú 5 a viac detí. Vo všeobecnosti však platí, že kariérna úspešnosť ženy klesá s rastúcim počtom detí a napríklad ženy, ktoré sú bezdetné vo veku 30 – 34 rokov majú vyššiu pravdepodobnosť byť úspešné ako tie s viacerými deťmi. Tento vzťah však neplatí u mužov, kde najúspešnejší muži majú v priemere 2 až 3 deti. U mladších žien s deťmi prevláda najmä potreba zamestnania s vyššou stabilitou. Starostlivosť o viac detí so sebou prináša snahu hľadať si zamestnanie s dlhodobým pôsobením.
Vo všeobecnosti však tieto trendy vyvolávajú otázniky a je zrejmé, že budú pôsobiť na celkový vývoj demografie spoločnosti a predstavovať výzvy aj pre štát a financovanie sociálnych systémov. Štát bude musieť pri riešení tejto problematiky prijať také politiky, ktoré budú zohľadňovať rodinný život a dopomáhať lepšiemu a skoršiemu zapojeniu žien na pracovnom trhu po materskej dovolenke (zabezpečenie škôl a škôlok). Dnes už vieme, že vlády v nasledujúcom období budú musieť pristúpiť k vhodnému nastaveniu migračných politík vzhľadom na meniace sa potreby spoločnosti a udržateľnosti sociálneho štandardu.
Viac informácií: Rastislav Solej I Email: [email protected] I Článok bol publikovaný v Hospodárskych novinách v januári 2024.