Ako sa na Slovensku využíva home office?

Pandémia prinútila firmy presunúť zamestnancov domov a otvoriť otázku, či bude home office výnimkou, alebo novým štandardom.

Zatiaľ čo v západných krajinách sa podiel práce na diaľku stabilizoval na 20 až 30 % všetkých zamestnancov, Slovensko stále hľadá rovnováhu. Najnovšie výsledky dotazníkového zisťovania medzi zamestnávateľmi, realizovaného výskumno-štatistickou spoločnosťou TREXIMA Bratislava, prinášajú detailný obraz o tom, ako firmy reálne využívajú home office, kde vidia jeho prínosy, aké sú riziká
a kde je priestor na zlepšenie.

Celkovo 57 % firiem umožňuje využívať home office aspoň časti zamestnancov. Vo väčšine prípadov ide výhradne o prácu z domu – satelitné kancelárie, coworking či verejné priestory sú v našich podmienkach využívané len zriedka. Miera využívania výrazne súvisí s existenciou podnikovej smernice, upravujúcej využívanie home officeu vo firme. Tam, kde je ukotvený v interných pravidlách, je podiel zamestnancov pracujúcich z domu výrazne vyšší (40 % v porovnaní s 24 % vo firmách bez podnikovej smernice). Inými slovami – kým niektoré spoločnosti umožňujú prácu na diaľku len ad hoc, tie, ktoré si nastavili jasné pravidlá, z nej dokázali spraviť funkčný a častejšie využívaný nástroj.

Miera využívania práce na diaľku sa pritom za posledné roky dramaticky zvýšila. V niektorých odvetviach vzrástol podiel zamestnancov pracujúcich z domu o viac ako tretinu. Najvýraznejší skok zaznamenali
odvetvia, kde je fyzická prítomnosť menej nevyhnutná: v administratíve pred pandémiou pracoval z domu jeden zamestnanec z desiatich. Dnes je to už takmer päť zamestnancov. V odvetví IT má možnosť pracovať z domu dnes viac ako 72 % zamestnancov (pred pandémiou to bolo na úrovni necelých 40 %). Firmy z odvetvia Odborné vedecké a technické činnosti umožňujú pracovať z domu viac ako 44 % zamestnancom – pred pandémiou to bolo na úrovni 18 %.

Náklady na home office

Hoci sa o práci z domu hovorí najmä ako o výhode pre zamestnanca, prieskum odhaľuje aj jej odvrátenú stránku – finančné náklady presunuté na plecia zamestnancov. Elektrina, vykurovanie či kancelárske vybavenie – až deväť z desiatich zamestnávateľov neposkytuje žiadny príspevok na pokrytie týchto výdavkov.

Približne štvrtina firiem aspoň čiastočne hradí náklady na internet a telefón, no skutočnou výnimkou je ďalšie vybavenie, ako napríklad klávesnice, monitory či iné technické doplnky, ktoré prepláca 64 % podnikov. Aj tu sa však ukazuje kľúčový faktor: tam, kde existuje interná smernica o práci z domu, je šanca aspoň na čiastočné preplácanie nákladov citeľne vyššia.

Prax mení pohľad

Tam, kde sa home office stal súčasťou bežnej reality, prevláda pozitívne vnímanie – od produktivity, kreativity až po spokojnosť zamestnancov. Takmer sedem z desiatich firiem, ktoré umožňujú zamestnancom pracovať z domu, potvrdzuje, že je to významná výhoda pri udržaní zamestnancov. Naopak, medzi firmami, ktoré prácu z domu neumožňujú, takto pozitívne hodnotí situáciu menej než polovica (48 % firiem). Ešte výraznejšie rozdiely sa ukazujú pri duševnej pohode – zatiaľ čo 73 % „remote-friendly“ firiem vníma prácu z domu ako nástroj zabezpečujúci duševné zdravie a pohodu zamestnancov, medzi firmami nevyužívajúcimi prácu z domu je to iba 60 %. Podobný trend je možné sledovať aj pri produktivite – kým takmer 30 % firiem využívajúcich prácu z domu uvádza, že sa vďaka tomu produktivita zamestnancov zvyšuje, medzi firmami bez práce z domu je to len 16 %.

Firmy, ktoré umožňujú prácu z domu, zároveň zverujú svojim zamestnancom viac autonómie – napríklad pri určení poradia úloh (53 % v porovnaní s 38 % vo firmách bez home officeu), či pri kontrole kvality vlastnej práce (51 % vs. 46 %). Naopak, firmy bez skúseností s prácou z domu častejšie uplatňujú prísnejšiu kontrolu, obmedzujú voľnosť a až tretina zamestnancov v týchto firmách tvrdí, že o výbere samotných pracovných úloh nerozhodujú vôbec (v porovnaní so 17 % vo firmách s home officeom).

Pozoruhodný rozdiel sa ukázal aj v oblasti vzdelávania. Pokým vo firmách bez práce z domu neabsolvovalo za posledný rok žiadne školenie až 87 % zamestnancov, organizácie využívajúce home office investujú do rozvoja zamestnancov aktívnejšie – aspoň časť svojich zamestnancov vyškolilo 29 % z nich. Ukazuje sa, že home office nemení len miesto výkonu práce, ale aj firemnú kultúru – tam, kde sa stal realitou, rastie dôvera, sloboda aj ochota investovať do ľudí.

Benefity a flexibilita

Prieskum ďalej ukázal, že benefity sú viac než len doplnok k výplate – sčasti signalizujú aj moderný prístup k práci. Až 76 % firiem poskytuje svojim zamestnancom rôzne formy benefitov, pričom medzi nimi dominuje skupina, ktorá umožňuje prácu z domu (64 %). Naopak, firmy bez benefitov sú zároveň aj firmy bez home officeu – až dve tretiny z nich prácu na diaľku vôbec neposkytujú.

Dáta tak jasne dokazujú, že tam, kde je firemná kultúra otvorená benefitom, je väčší priestor aj na flexibilné formy práce. Silným signálom smerom k zamestnancom je aj flexibilný pracovný čas. Viac než polovica organizácií ho zavádza aspoň pre časť pracovníkov, a čo je zaujímavé, každá siedma firma ho poskytuje plošne. Tento model sa najviac presadzuje v znalostne orientovaných odvetviach, ako sú IT, vzdelávanie či odborné a technické služby.

Hľadajú sa ľudia, ktorých niet

Nábor nových zamestnancov je dnes jednou z najväčších výziev na trhu práce. Organizácie v roku 2024 zverejnili priemerne šesť voľných pracovných miest pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí, no takmer polovicu z nich sa im nepodarilo obsadiť. Podobný obraz sa ukazuje aj pri stredoškolsky vzdelaných kandidátoch – zo zhruba desiatich miest ostali voľné viac než tri. Rozdiely sú pritom markantné medzi firmami, ktoré umožňujú prácu na diaľku, a tými, ktoré ju neponúkajú.

„Remote-friendly“ firmy síce inzerujú viac pozícií (priemerne osem miest pre vysokoškolákov oproti trom v ostatných firmách), ale vďaka väčšej flexibilite dokážu prilákať širší okruh kandidátov. Nedostatok uchádzačov ako zásadný problém vníma 49 % z nich, zatiaľ čo medzi firmami bez home officeu je to až 65 %. Dôvody, prečo firmy narážajú na nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, sú viacvrstvové. Často spomínaný je nesúlad medzi tým, čo učia školy a čo potrebuje prax.

V niektorých regiónoch sa pridáva aj slabá dostupnosť pracovnej sily. Ako na to reagujú zamestnávatelia? Najčastejším riešením je zvyšovanie miezd (41 % organizácií), no rovnako dôležité je aj otváranie sa flexibilnejším formám práce. Takmer polovica firiem, ktoré home office využívajú, ho ponúka ako náborový nástroj. Ďalšie opatrenia siahajú od vzdelávania a rekvalifikácií až po programy pre absolventov.

Neviditeľný benefit, ktorý rozhoduje

Duševná pohoda sa stáva novou hranicou, na ktorej firmy vyhrávajú či prehrávajú boj o produktivitu a lojalitu zamestnancov. Takmer polovica firiem uviedla, že absencie zamestnancov z dôvodu zdravotných problémov predstavujú problém. Rozdiely medzi skupinami sú však zreteľné – v organizáciách umožňujúcich prácu z domu to ako problém vníma len 38 % respondentov, zatiaľ čo medzi firmami bez home officeu je to asi 53 %.

Napriek tomu až 62 % organizácií neprijíma žiadne opatrenia na prevenciu duševného zdravia. Tento rozdiel je dramatický – takmer polovica firiem s home officeom aktívne zavádza opatrenia, zatiaľ čo medzi firmami bez neho je to len štvrtina. Najčastejšie ide o podporu športových aktivít (61 %), coworkingové priestory (55 %) či kurzy na zníženie stresu (48 %).

Home office ako zrkadlo pracovnej kultúry

Výsledky prieskumu jasne ukazujú, že firmy, ktoré berú duševné zdravie vážne, si budujú odolnejšiu pracovnú silu, ale aj výraznú konkurenčnú výhodu. V časoch, keď zamestnávatelia bojujú o kvalifikovaného zamestnanca, môže byť práve psychická pohoda či dobre nastavený systém benefitov tým naj[1]cennejším, čo vedia poskytnúť.

Aj preto spoločnosť TREXIMA Bratislava prináša nástroj BenefIQ – databázu viac než 780-tisíc benefitov od 20-tisíc zamestnávateľov, vďaka ktorej si firmy dokážu urobiť rýchlu analýzu a zistiť, ako obstoja pred konkurenciou. Prieskum o vplyve home officeu sa uskutočnil na vzorke 512 firiem naprieč odvetviami a je financovaný v rámci projektu WinWin4WorkLife, podporeného programom Horizon Europe.

Tento text bol publikovaný v tlačenej verzii Hospodárskych novín.

Michal Hrnčiar (Analytik, Trexima Bratislava)