Rodový rozdiel v mzdách sa ešte viac prehĺbil
Najvýraznejšie mzdové nerovnosti medzi vzdelanými zamestnancami sa vyskytujú najmä v ekonomicky silných regiónoch.
Aj pri porovnateľnej kvalifikácii a pracovnej náplni sú to práve muži, ktorí si za vykonanú prácu odnášajú vyššie mzdy. Práve na pretrvávajúce rodové rozdiely reaguje smernica EÚ 2023/970, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania.
Dotknutí zamestnávatelia budú po novom povinní pravidelne poskytovať údaje o mzdách podľa pohlavia. Každý zamestnanec či zamestnankyňa bude mať zároveň právo získať informácie o svojej vlastnej mzde, ako aj o priemerných mzdách zamestnancov a zamestnankýň vykonávajúcich rovnakú prácu ako oni alebo prácu, ktorá má rovnakú hodnotu ako ich práca. Cieľ je jasný, priniesť viac spravodlivosti v odmeňovaní pre ženy.
Rodový mzdový rozdiel na Slovensku v posledných rokoch neklesá, práve naopak, vykazuje známky mierneho prehlbovania. V rokoch 2020 a 2021 zarábali ženy priemerne 0,83 eura na každé euro, ktoré zarobili muži, čo predstavovalo rodový mzdový rozdiel viac ako 17 percent. V prvom kvartáli 2025 dosahoval rodový mzdový rozdiel 18,7 percenta, priemerná mesačná hrubá mzda žien tak bola porovnaní s mužmi nižšia o 365 eur.
Rodový mzdový rozdiel v krajoch
Najvýraznejšie mzdové nerovnosti sa vyskytujú medzi vysokoškolsky vzdelanými zamestnancami, najmä v ekonomicky silných regiónoch, akým je Bratislavský kraj. V tomto kraji zarábajú ženy s ukončeným II. alebo III. stupňom vysokoškolského štúdia priemerne až o 28 percent, respektíve 966 eur menej ako ich mužskí kolegovia s rovnakým vzdelaním. V prípade bakalárskeho stupňa dosahuje rodový mzdový rozdiel 25 percent (718 eur), a pri stredoškolskom vzdelaní s maturitou je to 21 percent (2 216 eur muži vs. 1 744 eur ženy). Podobne vysoké hodnoty sledujeme aj v Trnavskom (27 percent) a Nitrianskom (26 percent) kraji, ktoré patria medzi priemyselne rozvinutejšie regióny.
Na druhej strane, v regiónoch ako Prešovský a Košický kraj sú rodové rozdiely výrazne nižšie. V Prešove predstavuje rodový mzdový rozdiel medzi mužmi a ženami s vysokoškolským II. a III. stupňom len 13 percent. V Košiciach je tento rozdiel o niečo vyšší a dosahuje 16 percent. Pri bakalároch je situácia ešte vyrovnanejšia – v Košickom kraji ženy zarábajú len o šesť percent menej ako muži, čo je najnižší rozdiel spomedzi všetkých regiónov. Výška miezd je ovplyvnená nie[1]len vzdelaním, ale aj regionálnou štruktúrou trhu práce, sektorovým zameraním, dostupnosťou vyšších pozícií pre ženy či mierou transparentnosti odmeňovania.
Rozdiely podľa veku
Rozdiel v odmeňovaní medzi mužmi a ženami sa počas kariéry zvyšuje, najmä u vysokoškolsky vzdelaných žien vo veku 35 až 49 rokov. Najvýraznejšia nerovnosť sa objavuje vo vekovej skupine 45 až 49 rokov, kde ženy s vysokoškolským II./III. stupňom zarábajú o 32 percent menej než muži s rovnakým vzdelaním. V rovnakej skupine dosahujú aj bakalári rozdiel 30 percent a stredoškolsky vzdelaní 24 percent. V skupine 20 až 24 rokov sú rodové rozdiely relatívne nízke, u vysokoškolákov II. stupňa len 14 percent a u bakalárov len dve percentá. Aj keď mladšie vekové kategórie vstupujú na trh práce s podobným zárobkom, rôzne faktory (ako rodinné povinnosti, kariérne bariéry či nedostatočná podpora pri návrate do práce) spôsobujú, že ženy počas produktívneho veku v odmeňovaní čoraz viac zaostávajú.
V starších vekových kategóriách (55 až 59 a 60 a viac rokov) sa rodový mzdový rozdiel začína znižovať – čo je spôsobené najmä útlmom kariéry a odchodmi do dôchodku. Zaujímavosťou však je záporná hodnota pri bakalároch vo veku 55 až 59 rokov (–5 percent) a 60 a viac rokov (–4 percentá), čo môže signalizovať nižšiu ochotu zotrvania žien v slabšie platených pozíciách, respektíve vyšší odchod z trhu práce u mužov s lepšími mzdami.
Viacero faktorov
Rodový mzdový rozdiel je žiaduce skúmať aj inými prístupmi. Celkový mzdový rozdiel totiž ovplyvňuje množstvo faktorov – ženy a muži často pracujú v odlišných odvetviach, na rôznych pozíciách a s odlišnou úrovňou zodpovednosti. Namiesto všeobecného porovnávania priemerných mesačných hrubých miezd vieme sledovať, ako sú ženy a muži odmeňovaní na rovnakej pracovnej pozícii (podľa klasifikácie SK ISCO-08) a u totožného zamestnávateľa. Práve na takýto prístup sa zameriava aj spomenutá smernica EÚ 2023/970.
V Bratislavskom kraji, kde sú rozdiely medzi mužmi a ženami s vysokoškolským vzdelaním II. alebo III. stupňa najvýraznejšie, dostávame takýmto prístupom (v prípade, že na rovnakej pracovnej pozícii u rovnakého zamestnávateľa pracuje aspoň 10 žien a aspoň 10 mužov) hodnotu rozdielu 11,15 percenta v neprospech žien. Na záver je možné konštatovať, že ženy na Slovensku dnes častejšie než muži dosahujú vysokoškolské vzdelanie, no ich platové ohodnotenie tomu zďaleka nezodpovedá. Najvýraznejšie nerovnosti sa koncentrujú v najproduktívnejších rokoch života a v ekonomicky silných krajoch.
Tento text bol publikovaný v tlačenej verzii Hospodárskych novín
Rastislav Solej, Ivana Kristofčáková, TREXIMA Bratislava
–
30. septembra 2025 sa v hoteli Sorea v Bratislave uskutoční konferencia s názvom OD SMERNICE K REALITE: Implementácia pravidiel EÚ o transparentnosti odmeňovania. Podujatie, ktoré organizuje Trexima spolu s partnermi, je určené pre spoločnosti a organizácie s viac ako 150 zamestnancami. Počas jednotlivých blokov sa dozviete viac o novej povinnosti či aktuálnych dátach zo Slovenska. V prípade záujmu o účasť alebo videozáznam z konferencie nám napíšte správu.