Novinky

Od kvantity ku kvalite systému vzdelávania

Ako zvýšiť uplatnenie absolventov a nasmerovať školy ku kvalite

V posledných dvoch rokoch sme svedkami výraznej ekonomickej expanzie, ktorá sa na trhu práce prejavuje zvýšenou tvorbou pracovných miest. Výrazný rast dopytu na trhu práce zo strany zamestnávateľov stupňuje konkurenčný boj o pracovné sily. Počty voľných pracovných miest, úroveň miezd a počet zamestnaných osôb sú na historických maximách a naopak miera nezamestnanosti dosahuje historické minimum.

Aj napriek výnimočným číslam o trhu práce na makroekonomickej úrovni existujú v podrobných štruktúrach stále výrazné disparity. Zamestnávatelia z rôznych odvetví signalizujú nedostatok vhodných pracovných síl, zároveň množstvo absolventov nenachádza relevantné pracovné miesto súvisiace s ich vyštudovaným odborom vzdelania.  Uplatniteľnosť absolventov mnohých učebných a študijných odborov vzdelania je nízka. Do 5 rokov od ukončenia štúdia pracuje 63 % vysokoškolských absolventov a 57 % stredoškolských absolventov na pracovných pozíciách, ktoré nekorešpondujú s odborom vzdelania, ktorý vyštudovali.

V niektorých prípadoch si absolvent dobrovoľne zvolí uplatnenie mimo oblasť jeho absolvovaného štúdia (napr. pri voľbe práce za vyššiu ponúkanú mzdu). Prevažujú však absolventi, ktorí nemajú inú možnosť, pretože dopyt zamestnávateľov v korešpondujúcich oblastiach ich štúdia nie je dostatočný.

Či už sa jedná o absolventa, ktorý si z ekonomických alebo iných dôvodov dobrovoľne zvolí prácu mimo oblasť jeho absolvovaného štúdia alebo o absolventa, ktorý je k tomu donútený v dôsledku nízkeho dopytu v korešpondujúcej oblasti na trhu práce, v oboch týchto prípadoch to má negatívne dopady na všetkých aktérov na trhu práce.

Absolventi uplatnení mimo odbor vzdelania majú zvyčajne nižšiu produktivitu a mzdy, ako ich kolegovia, ktorí sa uplatnili v optimálnej oblasti ich štúdia. Zamestnávateľom vznikajú vyššie náklady na zaškolenie a vzdelávanie týchto osôb, čo sa prejavuje v poklese množstva dostupných finančných prostriedkov pre ďalší rozvoj spoločnosti. Zjednodušene, tieto finančné prostriedky mohli zamestnávatelia investovať napríklad do rastu miezd a ďalšiu rozvojovú aktivitu spoločnosti. Ani pre rezort školstva nemôže byť takáto situácia uspokojujúca. Keďže títo absolventi nevyužívajú výraznú časť nadobudnutých odborných vedomostí a zručností, tak veľká časť finančných zdrojov smerujúcich do ich vzdelania je využívaná neefektívne.

Mnohé osoby pred voľbou svojej vzdelávacej cesty nemajú relevantnú predstavu o tom, čo ich čaká na trhu práce po jej ukončení. Nevedia, ako ich vzdelanie vo vybranej oblasti pripraví na pracovný život a aké uplatnenie na trhu práce môžu očakávať. Až po ukončení vzdelávania alebo už počas neho si začnú uvedomovať, že ich perspektíva na trhu práce je oveľa nižšia, ako očakávali. Nie je to síce prípad každého absolventa, ale tí mnohí, ktorých sa to týka, sú v nelichotivej situácii vedúcej k frustrácii a nedôvere vo vzdelávací systém našej krajiny. Práve rozhodnutia osôb o svojej vzdelávacej ceste sú pritom hlavným determinantom toho, ako bude vyzerať ponuková časť trhu práce v budúcnosti.

Podstata tohto problému je v nedostatku prehľadných a jednoducho pochopiteľných informácií o uplatniteľnosti absolventov na trhu práce a potrebách trhu práce v budúcnosti. Tieto informácie ešte pred niekoľkými rokmi skutočne neexistovali.

Naša spoločnosť TREXIMA Bratislava si však uvedomuje, že predmetné informácie sú kľúčom k lepšiemu prepojeniu systému vzdelávania s potrebami trhu práce a k navráteniu kvality a dôvery vo vzdelávací systém krajiny. Preto v tejto súvislosti intenzívne vyvíjame systémové nástroje a prototypy nevyhnutné na odstránenie súčasných a zamedzenie vzniku budúcich disparít na trhu práce. Vďaka kontinuálnemu skúmaniu medzinárodných skúseností s prognostickými modelmi, riešeniu mnohých medzinárodných a národných projektov a vlastnému vývoju big data setov dokážeme identifikovať perspektívu na trhu práce v budúcnosti a hodnotiť uplatniteľnosť absolventov.

Štát síce má možnosti regulácie systému vzdelávania, konečné rozhodnutie o výbere zamerania štúdia bude vždy na žiakoch,  študentoch a ich zákonných zástupcoch. Relevantné informácie je preto potrebné položiť nie len na stôl decíznej sféry, ale predovšetkým na školské lavice v  základných a stredných školách, rovnako zvýšiť povedomie o týchto informáciách u zákonných zástupcov žiakov a študentov. To si však vyžaduje odlišný prístup, ako v prípade decíznej sféry. Žiaci a ich zákonní zástupcova potrebujú presnú, jednoduchú, prehľadnú a jasnú informáciu cielenú na ich konkrétne potreby a subjektívne preferencie.

Z týchto dôvodov naša spoločnosť intenzívne vyvíja nástroje (pod ochrannou známkou), ktoré by spĺňali vyššie uvedené kritériá a boli neoceniteľnou pomocou pri voľbe kariérnej a vzdelávacej cesty všetkých osôb na trhu práce. Jedným z týchto nástrojov je „Profesiometer“, ktorý vizuálne zobrazuje potenciál jednotlivých profesií na trhu práce a je dôležitý predovšetkým pre kariérne poradenstvo. Umožňuje porovnať jednotlivé profesie z hľadiska mzdových podmienok, dostupnosti pracovných príležitostí v súčasnosti a perspektívy profesie v budúcnosti. Každá profesia môže dosiahnuť hodnotenie od 1 do 100, pričom vyššie hodnotenie je spojené s vyšším potenciálom profesie na trhu práce. Konkrétne hodnotenie vyjadruje percentuálny podiel profesií, ktorých perspektíva na trhu práce bude horšia, ako v prípade hodnotenej vybranej profesie.

Napríklad profesia „Vývojári softvéru“ dosahuje celkové hodnotenie na úrovni 98 bodov, čo znamená, že táto profesia patrí medzi 2 % tých s najvyšším potenciálom, resp. až 98 % profesií má nižší potenciál, ako „Vývojári softvéru“.

Profesiometer – nástroj pre kariérne poradenstvo

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Pre žiakov a študentov je však dôležité vedieť aj to, aké uplatnenie môžu očakávať pri voľbe konkrétnej vzdelávacej cesty. Rozhodujú sa totiž o konkrétnych odboroch vzdelania a školách v regiónoch, na ktoré sa prihlásia. Pre tieto účely naša spoločnosť vyvíja jedinečný nástroj „Odborogram“, ktorý dokáže žiakom a študentom pomôcť v rozhodovaní. Hodnotí uplatnenie absolventov konkrétnych odborov vzdelania z hľadiska dosahovaných miezd, miery práce v odbore, miery zamestnanosti a očakávanej perspektívy v budúcnosti. Celkové hodnotenie odboru vzdelania, ako aj jednotlivých kategórií, dosahuje hodnoty opäť od 1 do 100. Rovnako, ako pri Profesiometri, dosiahnuté hodnotenie pri konkrétnom odbore vzdelania vyjadruje percentuálny podiel odborov vzdelania, ktorých absolventi majú horšie uplatnenie. Napríklad absolventi vysokoškolského odboru vzdelania „počítačové inžinierstvo“ patria medzi 1 % najlepšie uplatnených absolventov vysokých škôl, resp. majú lepšie uplatnenie ako 99 % absolventov.

Tieto nástroje umožnia v budúcnosti zracionalizovať rozhodovanie jednotlivých osôb pred voľbou kariérnej a vzdelávacej cesty, budú však mať aj dopad na posudzovanie samotnej kvality škôl. Vzhľadom na to, že do súčasnosti neexistovali nástroje merajúce kvalitu produktu vzdelávacieho systému – kvalitu absolventa, pre školy existovala len nízka motivácia zameriavať sa na ňu. Hodnotený bol „proces prípravy“, teda priebeh vzdelávania, ktorý však vôbec nemusí implikovať aj budúcu kvalitu „produktu“ systému vzdelávania, teda absolventa. Pokiaľ budú mať občania relevantné informácie o uplatnení absolventov na trhu práce a potenciáli jednotlivých profesií v budúcnosti, tak budú preferovať vzdelávacie cesty s najvyšším očakávaným uplatnením. Predpokladáme, že budúci pokles záujmu žiakov o menej perspektívne odbory vzdelania s nízkym uplatnením absolventov na trhu práce sa bude zákonite prejavovať v poklese počtu zapísaných študentov do takýchto odborov a tým aj v poklese množstva financií smerujúcich do týchto oblastí vzdelania. Takýmto spôsobom by systém vzdelávania mohol byť prirodzene trhovo regulovaný. Vyvíjané nástroje vytvoria priamu motiváciu jednotlivých škôl dosahovať čo najlepšie výsledky v uplatnení absolventov.

Odborogram – Celkové hodnotenie absolventov odboru vzdelania počítačové inžinierstvo

 Zdroj: TREXIMA Bratislava

 

Odborogram – mzdové ohodnotenie absolventov odboru vzdelania počítačové inžinierstvo

 

Zdroj: TREXIMA Bratislava

 

Odborogram – miera práce v odbore absolventov odboru vzdelania počítačové inžinierstvo

 Zdroj: TREXIMA Bratislava

 

Odborogram – miera nezamestnanosti absolventov odboru vzdelania počítačové inžinierstvo

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Oba nástroje sú v súčasnosti vyvíjané a testované vlastnými kapacitami spoločnosti TREXIMA Bratislava s ochranou známkou duševného vlastníctva.

Ing. Ivan Láska, expert úseku štatistík a prognózovania